reklama

Pár slov k prevencii vážnych ochorení

Všetko, čo napíšem, je môj osobný pohľad, názor, skúsenosť dobrovoľníka asistujúceho pri desiatkach rôznych závažných diagnóz. Vezmi si z toho, čo uznáš za vhodné – nad ostatným len pouvažuj. Možno práve tieto riadky Ti pootvoria dvere, aby si pochopil niektoré súvislosti. Vedel, kde hľadať. Predovšetkým však odpovede hľadaj v sebe!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Počas posledných pár rokov mali diagnózu „rakovina“ viacerí moji príbuzní, kamaráti, či známi. Človek sa nezaujíma o veci, ktoré sa ho netýkajú – prečo aj? Nemám lekárske ani farmaceutické vzdelanie. Som obyčajný človek, človek z davu. Okolnosti ma však priviedli k tomu, aby som sa hlbšie zaoberala touto problematikou. Keď som častejšie počula príbehy pacientov a ich rodín, kde väčšinou táto diagnóza znamenala „koniec“, začala som sa viac zaujímať o možnosti riešenia situácie. Mnohí pacienti sa trápili hlavne otázkou: PREČO PRÁVE ONI? Spustil sa vo mne vír myšlienok a pocitov. Čo však bol problém – nenašla som nikoho v svojom okolí, kto by mi odpovedal. Dopredu ma hnala sila zistiť, prečo sa to deje, ako sa dá zabrániť tak častému neúspechu. Hľadala som odpoveď na otázku: „Čo treba robiť, aby pacient vyzdravel?“ Odpoveď som nenachádzala. Mnohí pacienti práve kvôli tejto diagnóze ostávajú izolovaní od bežného života, ich kamaráti, či rodina nevedia, ako sa správať, čo robiť. Všade cítiť strach – pacient má obavy z budúcnosti, jeho blízki majú obavu z podobnej diagnózy. Táto otázka je prirodzená reakcia. Väčšinu ľudí práve toto napadne, keď sú konfrontovaní s diagnózou blízkeho človeka. Zrazu sa ich to „dotýka“. Jedného dňa ma kamarát zoznámil s priateľom psychológom. On konzultoval už s mnohými pacientmi, aj iné vážne diagnózy. Celkovo som za tým pánom bola štyrikrát. Ale pomaličky som dostala pár múdrych rád, slov, poučení, ktoré mi dávali nádej, silu, ale hlavne – pomaly ma tento pán učil vidieť, prečo sa spúšťa celý proces. Prečo sa niekto so zdanlivo neriešiteľnou diagnózou vylieči a prečo niektoré menej závažné stavy končia zle. To bol základný kameň ďalšieho „pátrania“ po odpovediach. Od tohto prvého stretnutia s pánom terapeutom som konzultovala s desiatkami ďalších odborníkov, ktorí pracujú s pacientmi, či už ako lekári, terapeuti, liečitelia... Prečo? Pretože ma táto diagnóza začala zaujímať. Som technik, všetko predsa musí mať nejaké riešenie...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po týchto skúsenostiach som opäť prišla do situácie, jednej známej bol diagnostikovaný nádor na mozgu. Stretla som sa s ňou. Bola vystrašená – ona aj celá jej rodina. Rozprávala som sa s ňou, ako aj rodinou o tom, čo som sa za ten posledný čas naučila, dozvedela. Videla som ako sa pomaly zmenšil strach a začala celá rodina hľadať riešenia. Už to nebolo o zúfalstve, o beznádeji, ale ako pani, tak všetci ostatní nachádzali nádej a hľadali cestu, ako riešiť situáciu. Ako odstrániť príčinu, netrápiť sa, ale nájsť silu žiť. Tešilo ma, keď som vedela odpovedať na otázky, poradiť. Poradiť na základe vlastnej skúsenosti. Konzultovaní, rozhovorov s mnohými pacientmi a rodinami. A takto sa to opakovalo s ďalšími a ďalšími pacientmi, či ich príbuznými, s ktorými som sa postupne stretla, zoznámila za posledných 6 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo vzniká rakovina?

To, že niekomu diagnostikujú rakovinu, neznamená, že ju „dostal“ pred pár dňami. Treba sa pozrieť na posledných päť a viac rokov života. Rakovina je odpoveď – reakcia tela človeka na dlhodobý stres. Zaťažovanie. Prvotná príčina môže byť rôzna – rozvod, úmrtie životného partnera, stres v práci, stres v rodine ... Naše telo je veľmi komplexné, a má veľa možností, ako zvládať dočasný stres. No ak dlhodobo „dusíme“ svoje trápenie vo svojom vnútri, nesmierne ho zaťažujeme. Rakovina je v podstatnej miere ochorenie introvertov. To znamená, že hlavne sú postihnutí ľudia, ktorí svoje problémy, starosti dusia v sebe. Nevedia sa s problémami vyrovnať. Zožierajú sa. Ak toto trápenie, vnútorné utrpenie prerastie medze, ktoré naše telo dokáže spracovať, je väčší a väčší vnútorný tlak, prepukne onkologické ochorenie. Zvyčajne prepukne tam, kde je prirodzene najslabšie miesto v tele. Bunky oslabeného organu nemajú kam „utiecť“ pred silným náporom, preto chcú prežiť, zachrániť sa – zákon života: „Uteč, alebo sa rozmnožuj.“ Utiecť nemajú kam, tak sa začnú množiť a vzniká rakovina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy nie je neskoro

V súčasnej dobe používané diagnostické metódy vedia zachytiť, či zobraziť ochorenie až keď je v tele väčší počet rakovinových buniek. Čiže už keď je celý proces „rozbehnutý“. Rakovina nebolí, preto je bohužiaľ v mnohých prípadoch diagnostikovaná náhodou, či vo veľmi pokročilom štádiu. Ale – nikdy nie je neskoro! Sú známe prípady, že lekári odporučili pacienta, ktorého videli ako beznádejný prípad domov, umrieť medzi najbližšími. Niektorí títo pacienti to zobrali ako posledných pár týždňov života, takže sa rozhodli netrápiť, ale naopak, užívať si v maximálnej miere čas ktorý im ostáva. Tým, že sa prestali trápiť, zožierať zvnútra, uvoľnil sa vnútorný tlak, psychické vypätie, a mnohí sa práve vďaka tejto „ľahostajnosti“ k ďalšiemu priebehu úplne vyliečili. Lekári to považujú za zázrak. Práve takéto príbehy nám ukazujú, aký veľký vplyv má naša psychika na naše zdravie, na naše uzdravenie. A to sa týka aj iných diagnóz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas posledných 6 rokov som mala možnosť stretnúť desiatky pacientov, stovky ich príbuzných z rôznych krajín. Mnohokrát sa „scenár“ opakuje. Pacienti skrývajú svoje trápenie v sebe, v lepšom prípade sa vyplačú, keď ich nikto nevidí, no mnohokrát nik z blízkych nemá ani tušenie o ich vnútornom utrpení. Neprosia o pomoc, prijímajú bolesť. Naše telo je dokonalé. Unesie veľkú záťaž. No dlhoročná záťaž, trápenie sa ho ochromí. Dlhodobo sa znižuje imunita a pripraví sa pôda pre rôzne choroby.

Rodina pacienta

Pri diagnostikovaní tohto ochorenia ktoréhokoľvek člena rodiny, ovplyvní celú rodinu. Je to ochorenie rodiny. Mnohí poznáme z počutia priebehy liečenia u našich známych, či z rôznych príbehov z televízie. Ako prvé nás napadne chemoterapia, rádioterapia, zvracanie, bolesti, a často veľmi skorý koniec. Nevieme s kým sa poradiť, čo robiť prvé. Z reklám a internetu sa často krát rodina snaží získať maximum informácií. Lenže často to končí tým, že je človek presýtený mnohými správami, navzájom si odporujúcimi. Chceme vyskúšať všetko, urobiť maximum pre vyliečenie nášho blízkeho. No ale práve v mnohých prípadoch je menej viac. Mnohokrát experimentovanie zbytočne vyčerpáva – ako energiu pacienta rôznymi pokusmi, tak finančne sú mnohé „možnosti“ veľmi náročné. Bohužiaľ sme ľudia – mnohí sa práve obohacujú na nešťastí iných. Sú ponúkané rôzne „zázračné“ lieky, ktoré sú v konečnom dôsledku neúčinné, v horšom prípade zaťažujúce. Ako sa vyznať v tejto spleti informácií?

Riešenie

V jednoduchosti napíšem dva najdôležitejšie fakty. Vždy je podstatné odstraňovať príčinu, nie následok. Pretože keď bojujeme s následkami, hoci ich dočasne môžeme odstrániť, no ak neodstránime príčinu, ochorenie opäť prepukne. Buď na tom „istom mieste“, alebo niekde inde. Čo sa týka faktov – prvým z nich je: zvyšovanie imunity – obranyschopnosti organizmu. Keď nemáme prístup k najúčinnejším formám, tak treba využívať akýkoľvek spôsob: strava, čaje, prírodné potravinové doplnky, samozrejme v rámci prevencie každý z nás by mal na toto dbať – čiže zvyšovanie imunity športom, pohybom, otužovaním... Keď je však už pacient chorý, respektíve už podstupuje niektorú z klasických foriem liečby, treba sa poradiť s lekárom, akou formou je najlepšie podporovať imunitu aj počas prebiehajúcej liečby. Druhou dôležitou formou – ktorá má najvyššiu prioritu je psychická podpora. Jednoduchý pojem, ale zahŕňa komplexný proces. Jednak – pacientovi nepomáha ľútosť a otázky „prečo práve ja?“, ale práve povzbudenie, nádej, nájdenie zmyslu života, prečo sa chcem vyliečiť, prečo má zmysel vydržať všetky tieto fyzicky aj psychicky náročné procesy. Plač uvoľňuje stres, ale nie sebaľútosť. Poplakať si treba, ale potom nájsť tú silu a veriť. Dôležitou súčasťou je práve zamyslieť sa nad tým, čo sa udialo za posledných 5-6 rokov. Tam niekde je tá príčina, spúšťač. Niečo, čo nás zranilo, čo sme nevedeli „stráviť“. Najlepšie je nájsť si dobrého psychológa a pomaly prechádzať naše životné situácie a nájsť v nich naše vzorce správania – tie, ktoré nám škodia - seba deštrukčné. Keď si uvedomíme ako reagujeme a čo si tým spôsobujeme, už sa môžeme do budúcna toho vyvarovať.

Alena Baňáková

Alena Baňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek, ktorý verí v dobro v ľuďoch - ešte stále :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu