Víkend v samote so spomienkami

Autor: Alena Baňáková | 29.6.2011 o 20:38 | Karma článku: 4,40 | Prečítané:  976x

Víkend. Vonku prší. Priateľ je odcestovaný na služobnej ceste. Únava z celého pracovného týždňa mi nedovoľuje zapnúť počítač. Čo len budem robiť sama celý víkend v dvojizbovom byte? Sadám si do kresla. Hútam. Pozerám na stekajúce kvapôčky zablúdeného dažďa po okne. Vstávam. Nalievam vodu do varnej kanvice. Pripravujem čaj. Ešte z horúcim čajom si sadám do kresla. Čo len budem robiť. Telka nefunguje, odkedy do bytovky udrel blesk. Mobily sú vypnuté. Všade vôkol úplné ticho, až na jemné klopkanie dažďových kvapiek na podobločnicu.

Pomaly vstávam, beriem spod postele škatuľu, v ktorej sú ukryté „poklady“ zbierané počas dlhých uplynulých rokov. Už dávno som neskúmala jej obsah. Sadám si opäť do kresla, odpijem si už z chladnúceho čaju a so zatajeným dychom snímam vrchnák ošúchanej škatule.

Na úplnom vrchu sa na mňa usmieva maličká kožená kľúčenka vo tvare zvieratka s veľkými očkami. Neviem presne pomenovať, čo je to za tvor. Má chvost, veľké uši, šibalské oči... Darovala mi ju sestrička, keď som odchádzala za dobrodružstvom do Prahy. Nuž a tu sú vysvedčenia zo základky! Ach, to už je dávno! Veľmi dávno. Ďalším pokladom je drevená píšťalka, čo mi dedko urobil, keď mi Mirko od susedov nechtiac rozbil kočiar pre bábiky. Nabúral doň na bicykli. S rozbitými kolenami a jedným odretým lakťom s plačom bežal za mamou. Zostala som tam stáť sama s rozbitým kočiarom aj bicyklom. Dedko mi urobil píšťalku, a aj kočiar opravil. Taký bol šikovný, veľmi mi chýba. A hľa, obálka. V obálke vytrhnutý list zo zošita a na ňom trasúcim sa písmom napísané: „Milujem ťa, už dlho. Počkám ťa dnes pred družinou. Jožo“. Pri čítaní tých radkov mi tvár uvoľnil spokojný úsmev. Áno, stretli sme sa pred družinou a celé popoludnie sme zbierali za školou jahody. Bolo to krásne bezstarostné obdobie. Takto pomaly pozerám preberám tu fotku z 6.A, tam zas odkaz od Katky, ktorý mi písala počas hodiny matiky, ešte lístky z kolotočov, vstupenky na diskotéku...

Ticho. Dážď prestal dobiedzať do obločníc a spoza mrakov vykuklo slniečko. Rituálne ukladám svoje poklady naspäť do škatule so spokojným úsmevom. S hlavou plnou príjemných spomienok. Kdeže tiež tí moji základkárski spolužiaci sú...

Obúvam tenisky a idem k jazerám nadýchať sa umytého čerstvého vzduchu. Tento víkend má také zvláštne čaro samoty a spomienok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?